Keď som oslavovala svoje 18 narodeniny, oslavovala som aj možnosť odísť z domu. Keď ma prvý rok nezobrali na výšku, pre svoju túžbu po slobode, by som urobila hocičo. Preto, aby som konečne "vypadla". Z večného komandovania a kontrolovania (Áno, mám problém rešpektovať autority). Bola som predsa dospelá...
A naši len ticho rešpektovali moje pocity a namiesto Anglicka a úžasnej Au-pair skúsenosti, mi navrhli alternatívu - denné pomaturitné štúdium angličtiny. V Nitre... mimo domu. Ďakujem za túto možnosť.
Teda v 18 som prvý krát odišla z domu. A odvtedy som domov chodila na návštevu... angčtina v Nitre, výška v Nitre, leto v USA, Bolivia, MC v Bratislave, leto v Anglicku, Sokrates v Prahe a nakoniec, vlastný prenajatý bytík s priateľom v Prahe.
V tomto všetkom boli moji rodičia v pozadí. Prisťahovali ma na miesto určenia a na koniec pobytu zase odsťahovali. Autom plne naloženým až po strechu mojich spomienok a zážitkov. Stáli na letisku, či na stanici so slzami v očiach, keď som odchádzala... na týžden, na mesiac, na 3, na 4, až na 7 mesiacov...
Ktorákoľvek z tychto epizod v mojom živote sa skončila zväčšujúcou sa kopou krabíc, igelitiek a papierov v mojej izbe. Moje krátke návštevy medzi dvoma cestami mi umožnili len základné upratanie izby, ale na upratanie a pretriedenie týchto relikvií, nezostalo času...
Teraz, vo svojich 26 rokoch som sa ocitla zoči-voči tejto kope spomienok (cez ktorú už nebolo vidno ani dlážku:) s úlohou - upratať ich!
8 rokov môjho života sa nakopilo v tejto izbe. 8 rokov, ktoré treba pretriediť, vyčistiť, vyhodiť, utrieť prach a tie najdôležitejšie položiť na svoje nové miesto, kde počkajú kým sa stanú nepodstatnými a ja ich nakoniec vyhodím. Len skutočne pár z nich bude mať šancu prežiť so mnou môj život a vyhodia ich asi až moje deti:)
Na začiatku to bol bordel... v tejto chvíli, na polceste za čistou izbou, je to možnosť sebareflexie. Je to pohľad do minulosti, možnosť na uzavretie niektorých kapitol môjho života, možnosť uvedomiť si ako sa človek mení... ako som mením ja.
Mám pocit, že sa viac chápem. A viac sama seba bojím. Po objavení svojich pokusov o d
enničky z rôznych období môjho života, po prečítaní všetkých starostlivo uschovaných odkazov z Friendship trees, po už niekoľkokrát opakovaných zamysleniach pri viacerých písomných feedbackoch, po pochopeni môjho vývoja, mojich zmien... Zistila som, že moje chyby pretrvávajú - objavili sa už keď som mala 13 a mám ich dodnes... Zistila som, že moje dobré vlastnosti sa s vekom strácajú... je ich stále menej.
A naši len ticho rešpektovali moje pocity a namiesto Anglicka a úžasnej Au-pair skúsenosti, mi navrhli alternatívu - denné pomaturitné štúdium angličtiny. V Nitre... mimo domu. Ďakujem za túto možnosť.
Teda v 18 som prvý krát odišla z domu. A odvtedy som domov chodila na návštevu... angčtina v Nitre, výška v Nitre, leto v USA, Bolivia, MC v Bratislave, leto v Anglicku, Sokrates v Prahe a nakoniec, vlastný prenajatý bytík s priateľom v Prahe.
V tomto všetkom boli moji rodičia v pozadí. Prisťahovali ma na miesto určenia a na koniec pobytu zase odsťahovali. Autom plne naloženým až po strechu mojich spomienok a zážitkov. Stáli na letisku, či na stanici so slzami v očiach, keď som odchádzala... na týžden, na mesiac, na 3, na 4, až na 7 mesiacov...
Ktorákoľvek z tychto epizod v mojom živote sa skončila zväčšujúcou sa kopou krabíc, igelitiek a papierov v mojej izbe. Moje krátke návštevy medzi dvoma cestami mi umožnili len základné upratanie izby, ale na upratanie a pretriedenie týchto relikvií, nezostalo času...
Teraz, vo svojich 26 rokoch som sa ocitla zoči-voči tejto kope spomienok (cez ktorú už nebolo vidno ani dlážku:) s úlohou - upratať ich!
8 rokov môjho života sa nakopilo v tejto izbe. 8 rokov, ktoré treba pretriediť, vyčistiť, vyhodiť, utrieť prach a tie najdôležitejšie položiť na svoje nové miesto, kde počkajú kým sa stanú nepodstatnými a ja ich nakoniec vyhodím. Len skutočne pár z nich bude mať šancu prežiť so mnou môj život a vyhodia ich asi až moje deti:)
Na začiatku to bol bordel... v tejto chvíli, na polceste za čistou izbou, je to možnosť sebareflexie. Je to pohľad do minulosti, možnosť na uzavretie niektorých kapitol môjho života, možnosť uvedomiť si ako sa človek mení... ako som mením ja.
Mám pocit, že sa viac chápem. A viac sama seba bojím. Po objavení svojich pokusov o d
enničky z rôznych období môjho života, po prečítaní všetkých starostlivo uschovaných odkazov z Friendship trees, po už niekoľkokrát opakovaných zamysleniach pri viacerých písomných feedbackoch, po pochopeni môjho vývoja, mojich zmien... Zistila som, že moje chyby pretrvávajú - objavili sa už keď som mala 13 a mám ich dodnes... Zistila som, že moje dobré vlastnosti sa s vekom strácajú... je ich stále menej. Obávam sa, že veľké upratovanie sa ešte len začína. Nie, nie to v mojej izbe - to bude o chviľu za mnou. Ešte treba upratať v mojej duši. A neviem, či nájdem dostatočne silný vysavač na odstránenie tej hrubej vrstvy prachu...
6 comments:
Mirkaa, co blaznis, ze tvoje dobre vlastnosti sa stracaju.
Ved ty si uplne uzasna osobka, jedinecna a spravna!
Opovazila by si sa byt nudna, poslusna seda myska!
Cmuk ;-)
Morka,
tesim sa z noveho clanku a pridavam sa k Sys. Nepoznam ta od 13 rokov, ale od kedy ta poznam tak viem, ze si vesely, pozitivny, priatelsky cloviecik s velkym srdieckom a mam ta velmi, velmi rada. Nedepkuj oki?
Cmuk,
Catik
Ahojte kocky.
Cielom tohto prispevku urcite nebolo vyprosit si ody na mna. Bolo to skor take zamyslenie a to s tymi zmenami beriem ako fakt, nie ako sebalutost.
V kazdom pripade dakujem za krasne povzbudenia. Vazim si priatelov ako ste vy. Boztek
Vase Moriatko
Mora ma neser, ze nemas dobre vlastnosti, lebo sa naserem a uz ich fakt nebudes mat ... Inak neviem teraz ci by som nemal poriadok urobit aj ja ... hmmmm
To si precitam clanok a som sa zacal citit trosku blbo. Ja nemam izbu plnych relikvii, fotiek a spamiatkov. Som vzdycky zil tu a teraz a nestaral som sa o taketo veci. Ale nepovedal som ze ich nemam, iba ze ich nemam dost! Tak mam este 3 roky na vylepsenie mojej zbierky! :)
maj sa krasne, velmi prijemne sa to citalo a sa uz tesim na dalsie prispevky,
Peti :)
PS: skoda ze si neurobila fotku z tej izby, chcel by som vediet ci tvoje niekolko rokov prekonaju neporiadok, ktoru spravym na svojej izbe za mesiac :P
Moratenko,
ked budes vysavat, tak ti smelo pomozem... trebars podrzim hadicu, alebo vysypem plne vrecko (neboj, dovnutra sa pozerat nebudem)
Post a Comment