Svoju prácu mám rada. Po AIESECu som mala veľmi vysoké očakávania, no môj prvý pracovný pokus ma pekne uzemnil. MARCUS EVANS sa neprejavil ako miesto, kde by sa mohol človek kreatívne vyžiť alebo nedajbože naplno vložiť do práce. Veď kto by sa mohol, ak máš denne urobiť tak 100 telefonátov a tak 102 krát opakovať tú istú vetu. Tlačiť ľudí do niečoho, čo je očividne blbosť a klamať im!
Tak som to veru po 2 mesiacoch vzdala, tesne pred tým ako stratím dôveru v to, že práca ktorá ma bude napĺňať existuje. Veru, odvážne a bez peňazí som chytila svoj život do vlastných rúk a povedala si... mám naviac ako na toto. Dala výpoveď a pustila sa do hľadanie práce, ktorá ma naplní... Kto to hovoril, že ak človek niečo veľmi chce, celý vesmír sa spojí, aby sa to splnilo???:) A veru mal ten Coelho pravdu. Nejak sa to tam všetko pospájalo a do mesiaca som nastupila sem... Do IMPACu... do consultingovej spoločnosti, ktorá nielen radí, ale aj pomáha. Kde to nie je o tom, že sa v kostýme prechádzate po dielni a ľudia na Vás pozerajú so strachom v očiach ako na boha. Tu sa síce kostýmu síce nevyhnete, aj ľudia na Vás pozerajú častokrát so strachom v očiach, ale aj sa s nimi rozprávate. Počúvate ich problémy a hľadáte pre nich riešenia. Tu, ma ponúknu koláčikom keď oslavujú narodeniny, lebo už patrím k nim... Vidím ako prídem na dieľnu a hned sa na mna obracajú s úsmevom, lebo všetko funguje. Alebo s obavami a hneď sa mi začnú sťažovať, ako ich tí druhí hnevajú... Opäť sa cítim potrebná a stále žasnem nad tým, aké vzťahy sa za pol roka dajú vytvoriť. S kýmkoľvek... ak počúvaš jeho problémy a pomáhaš mu ich riešiť.
A to sa mi páči. Je to výzva, je to drina, je to zodpovednosť! No ja opäť mám pocit ako v AIESECu. Okolo seba tím super ľudí, s ktorými prežívam aj to pekné, aj to ťažké. Opäť mám nesplniteľné ciele, ktoré sa nám podarí splniť:) a najmä, vidím pred sebou cieľ a za sebou výsledok! To čo robím, má pre niekoho zmysel... preto to má obrovský zmysel pre mňa!
No comments:
Post a Comment