Thursday, February 14, 2008

Príbehy utajenej blondínky s oranžovým autíčkom:)))

Milá slečna.

Ak si myslíte, že ste inteligentná a vôbec nemáte potrebu prefarbovať si vlasy na blond, určite veríte, že ste sa tomu pocitu „Ja som ale blondína!“ vyhli. Mýlite sa! Ak si Vás ten pocit nenájde skôr, určite sa mu nevyhnete v momente, keď si kúpite auto.

Rada Vás budem priebežne informovať o možných nástrahách. Použijem k tomu FIKTÍVNU postavu, ktorá si tiež myslela, že je inteligentná a vôbec nemala potrebu prefarbovať si vlasy na blond. Prostredníctvom NÁHODNE odpozorovaných situácií absolútne NEKONKRÉTNEJ OSOBY Vám sprostredkujem krutú realitu.

TAJOMNÁ BLONDÍNA A JEDNOSMERKA

Vybrala sa raz tajomná blondínka na pracovný pohovor. Konal sa v jednej nemenovanej veľkej firme v priemyselnom parku za Bratislavou. Blondínka bola správne oblečená... blúzočka, kostýmik, kabelka, všetko tak ako má byť. Ako sa však môže jednoduchý pohovor obrátiť na hotové drama? Predpoklad určite nevylučuje možnosť, že si firma vrámci vstupu a výstupu do areálu, skúša schopnosti kandidátov.

Prekážka číslo 1 – Vstup autom do areálu je cez vrátnicu
Zvoliť si správny jazdný pruh nie je až také jednoduché. Keď sa to našej blondínke podarí, treba vystúpiť z auta (cez okienko to v tom vetre nejde) a nahlásiť ujovi za okienkom kam a prečo ide. Vyplniť správne formulár a môže sa spokojne cupitať naspäť do auta. Prekážka číslo 1 úspešne zvládnutá.

Prekážka číslo 2 – Kde sa dá parkovať?
V tých veľkých firmách má každé auto svoje reservé a ty keď tam nepatríš, proste bábo raď! Skúsila to najprv na kraji cesty, potom tam, či onam, až kým milý pán v čiernej uniforme slečne neukázal, že tam na konci sa skrýva jedno miesto s reservé pre visit. Milý úsmev s tichým „ďakujem“ a môže sa ísť pohovárať.

Prekážka číslo 3 – Tu sú akože normálne značky?
Pohovor dopadol fajn. Šup do autíčka a veselo domov. Nasadneme, otočíme a ideme späť na vrátnicu. „Kadiaľ sa ide von??“ V tom pribehne k autu ďalší pán v čiernej uniforme a blondínka sa teší, že jej niekto pomôže. Pán jej veľmi stroho a prísne povie: „Slečna, išli ste do jednosmerky. Odstavte prosím auto pri tamtej bráne, spíšete protokol“.

KONEC. Tu je nejaká jednosmerka???? To som ako mala vedieť??? Bežalo blondínke v mysli. Že sú tam značky by ju teda nenapadlo. Veď sme v areáli firmy. Kto to kedy videl značkovať ešte aj cestu vnútri areálu!!!

Pán v čiernej uniforme pri bráne bol ten milý pán, ktorý jej už pomohol s parkovaním. Blondínka nahodila úsmev ala „HUPS“ a milý pán sa našťastie chytil. „Slečna, treba si všímať značky a nie parkovať hocikde na ceste. Ak sa to bude opakovať, budete disciplinárne stíhaná. Tentoraz to necháme na upozornenie.“

Blondínke spadol kameň zo srdca, s pokornými psími očičkami sa poďakovala a pekne (podľa značiek) sa odobrala k východu. Bola rada, že už je konečne na normálnej ceste, kde je normálne, že sú tam značky!!!

5 comments:

šyš said...

Zlatko, pvedz trikrat rychlo za sebou dinablo(n)
;-)

Edita said...

ja som to povedala - jeeeeeeeeej
aj tebe to fungovalo Morka???
myslis ze naozaj?
hm, si si ista??
ale fakt ;-)

Mirka Majerova said...

ŽE ČO?

Anonymous said...

naucil vela

Anonymous said...

procitati cijeli blog, prilicno dobar