Stretla som priateľa. A toto stretnutie mi potešilo dušu...
Nie je to hocijaký priateľ. Je to skutočný priateľ, spriaznená duša.
Je to človek, ktorý vidí hlbšie ako to, čo ukazujem. Človek, s ktorým stačí jedna veta, aby sa vymazali roky bez kontaktu. Ktorý si pamätá. S ktorým netreba hovoriť. Človek, ktorý ma nepresvedčí o tom, čo hovoria jeho ústa, keď srdce hovorí niečo iné. Človek, o ktorého psychická prítomnosť nemusí nevyhnutne sprevádzať tú fyzickú.
Kedysi som si myslela, že ten pocit znamená niečo iné. Mýlila som sa?... alebo sa to mení?. Teraz som rada, že mám v živote tú česť spoznať pocit spriaznenosti duší, ktorú čas neovplyvňuje.
Táto cesta bola dlhá, bolestivá, veľmi poučná a pritom krásna. Dala mi viac, než som mohla chcieť. Ďakujem a vážim si, že ten pocit môžem zažiť.
